Ako sa rozhodujú maturanti pri výbere vysokej školy? Ukázal unikátny prieskum
Bratislava 21. októbra – Ako si stredoškoláci vyberajú vysokú školu a jednotlivé odbory, na základe akých kritérií sa rozhodujú, kto ich najviac pri výbere ovplyvňuje, kedy zvažujú ostať na Slovensku a kedy preferujú zahraničie. Aj to vyplýva z kvantitatívneho prieskumu, ktorý realizovalo občianske združenie Therapolis v spolupráci s agentúrou Focus.
„Ide o prvý reprezentatívny prieskum medzi maturantmi a maturantkami v čase ich reálneho rozhodovania o tom, na ktorú vysokú školu a do ktorej krajiny pôjdu. Môže byť vstupom pre stratégiu vysokej školy pri lákaní študentov, univerzitného mesta, či štátu. Nie je žiadnou novinkou, že miera odchodu študentov zo Slovenska je patologická. Skupina odídených je už taká veľká, že treba prísť s opatreniami postavenými na dátach k tomu, ako tieto trendy zvrátiť,” uviedla zakladateľka združenia Therapolis Renáta Hall.
„To, čo je v tomto prieskume unikátne, je skúmanie rôznorodých aspektov súvisiacich s odchodom mladých u jednej špecifickej skupiny – čerstvých maturantov. Zároveň ako prvý poskytuje kvantitatívne dáta o tom, ako súčasnú spoločenskú a politickú situáciu vnímajú budúci vysokoškoláci, ktorí sa práve rozhodujú o svojej budúcnosti,” doplnil riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Kľúčové faktory pri rozhodovaní o krajine štúdia sa líšia medzi respondentmi, ktorí sa rozhodli študovať na Slovensku a tými, ktorí sa rozhodli pre zahraničie.
Dôvody pre odchod
Najčastejšími dôvodmi pre odchod boli odporúčania známych, ktorí mali skúsenosť so slovenskými vysokými školami, a to až u 72 % respondentov. Nasleduje úroveň kvality vysokých škôl na Slovensku (70 %) a nabádanie rodičov/blízkych (64 %). Z hľadiska charakteristík Slovenska podporovala žiakov v odchode úroveň záujmu politikov o potreby mladých (66 %), fungovanie štátnych a verejných inštitúcií (65 %) a úroveň tolerancie a kultúrnej otvorenosti u nás (59 %).
Dôvody pre zotrvanie
Pre tých, ktorí zostávajú, bola pre zotrvanie na Slovensku najdôležitejšia blízkosť rodiny a priateľov (81 %). Kvalita štúdia na Slovensku bola dôležitá len pre 42 % z nich. Až pre takmer 60 % z tých, ktorí preferujú študovať doma, bolo štúdium na Slovensku dôležité, lebo ich profesia je viazaná na krajinu, v ktorej získajú vysokoškolské vzdelanie. Pre veľkú časť oboch skupín respondentov (odchádzajúcich aj zostávajúcich) bola dôležitá možnosť uplatniť sa na trhu práce po skončení štúdia (79 % z odchádzajúcich a 70 % zo zostávajúcich).
Dobrou správou pre Slovensko je, že relatívne veľká časť respondentov, ktorí chcú zostať, tak robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať Slovensko (58 %). A viac ako tretina (36 %) preferujúcich Slovensko tu zostáva, lebo chcú pokračovať vo svojich mimoškolských aktivitách, napríklad v krúžkoch, dobrovoľníctve, či mládežníckych organizáciách. Inými slovami, Slovensko rozvíjajú už teraz.
Z hľadiska výberu odboru štúdia je pre najväčšiu časť oboch skupín respondentov najdôležitejšie, že ide o oblasť, ktorej sa chcú venovať v budúcnosti. Teda ide o niečo s čím sa chcú zaoberať aj po štúdiu. Zároveň je pre veľa z nich dôležité, aby si s týmto odborom našli prácu. Toto však nemusí byť nevyhnutne v danom odbore.
Zaujímavým, a nie veľmi povzbudivým zistením je, že až 42 % respondentov, ktorí momentálne preferujú zostať na Slovensku, plánujú odísť na druhý stupeň štúdia do zahraničia. Ďalších 23 % ešte nevie, či zostane študovať druhý stupeň na Slovensku. Zároveň z tých, ktorí si už teraz vybrali zahraničie, sa neplánuje vrátiť 34 % a 52 % ešte nevie, či sa vrátiť.
Ako pritiahnuť talent?
„Podľa prieskumu je pre zotrvanie mladých, resp. ich návrat na Slovensko, potrebné zabrať na všetkých frontoch – zamestnávatelia (vrátane štátu) by mali v spolupráci s vysokými školami komunikovať príležitosti dobrého uplatnenia sa na Slovensku. Vysoké školy by sa mali snažiť o častejšiu interakciu so stredoškolákmi a ich učiteľmi/poradcami, ako aj o zatraktívnenie štúdia cez zavádzanie nových programov a inovatívnych foriem výučby, prepojenie s praxou a skvalitnenie výskumu. Štát by pri uvedených zmenách mal školy podporiť, mal by dlhodobo budovať záujem o nedostatkové odbory (napr. cez kurikulárnu reformu), zaviesť nástroje pre udržanie/pritiahnutie študentov druhého stupňa štúdia, viac orientovať svoje politiky na potreby mladých a zlepšiť svoje fungovanie,” uviedla Hall.
To, že boj o našich študentov nie je stratený, indikuje aj prieskum Domu zahraniční spolupráce, v ktorom 66 % slovenských respondentov študujúcich v Čechách uviedlo, že ako druhú krajinu štúdia zvažovali Slovensko.
Do udržania a pritiahnutia talentu by sa mali zapojiť aj mestá, v ktorých sídlia vysoké školy. „Bratislava je mestom s najväčším počtom vysokoškolákov na Slovensku. Chceme byť mestom príťažlivým pre talent. V prieskume nám študenti prichádzajúci do Bratislavy povedali, že u nás oceňujú množstvo mimoškolských aktivít a možnosti pracovať popri škole. Mimoškolské aktivity ako šport, či kultúra chceme ako súčasť zvyšovania kvality života v meste ďalej rozvíjať,” uzavrel Ján Mazúr, hlavný stratég mesta Bratislavy.
Prieskum bol realizovaný v mesiacoch jún a júl 2024 na reprezentatívnej vzorke 505 respondentov. Pre možnosť podrobnejšej analýzy bolo k základnej vzorke 99 respondentov preferujúcich zahraničie dozbieraných ešte 103 odpovedí – spolu skupina respondentov preferujúcich zahraničie bola 202.
Partnerom pri realizácii prieskumu bol Inštitút vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Prieskum finančne podporila Slovenská sporiteľňa, Nadácia otvorenej spoločnosti, ZSE, Eduvalue, nadácia Partners a manželia Gašpárekovci.
Pozrite si celú tlačovú konferenciu zo záznamu.
Na stiahnutie
Partneri pri realizácii prieskumu
Donori
a taktiež Paulína a Miroslav Gašpárek
